Štúdium v zahraničí posúva študenta ďalej v profesionálnom aj osobnostnom raste

Ako dobrodružný a aktívny typ človeka rada skúšam nové veci. Snažím sa vzdelávať v tom, čo ma baví a posúva ďalej. Tieto pohnútky ma viedli k záujmu o štúdium v zahraničí. Po dlhom čase som bola prvou študentkou z Katedry tanečnej tvorby HTF VŠMU, ktorá prejavila záujem o študijný pobyt Erasmus.

Myšlienku zažiť vzdelávací pobyt som mala v hlave už dlhší čas. O štúdiu v zahraničí cez program Erasmus som vedela od mojich priateľov, ktorí pobyt absolvovali. Informovala som sa na našej škole, či ponúka možnosť aj pre tanečníkov. Po zasadnutí schvaľovacej komisie a jazykových testoch sa mi podarilo pobyt získať. Realizovala som ho v treťom ročníku, v letnom semestri, v období ukončovania bakalárskeho štúdia. Moje pôvodné plány študovať niekde v Holandsku, alebo Taliansku sa nedali naplniť, pretože naša škola nemala zmluvy s univerzitami v týchto štátoch. Hoci sme nadviazali kontakt so školou v Holandsku, nakoniec som sa rozhodla pre školu vo Viedni, len niekoľko kilometrov od Bratislavy, pretože to malo svoje veľké výhody najmä z praktického hľadiska.

Na čo sa škola – Konservatorium Wien Privatuniversität vo Viedni zameriava som vopred vedela. V júny 2011 som navštívila ich predstavenie na záver akademického štúdia, v ktorom prezentovali práce pedagógov i študentov. Predstavenie pozostávalo z techniky súčasného tanca, rytmiky, improvizácie, hudobnej interpretácie a choreografie. Najskôr som sa aj trochu zľakla, pretože ich tvorba bola diametrálne odlišná od mojich vtedajších predstáv o sebavyjadrení cez pohyb, ale napriek tomu som si povedala, prečo by som neskúsila niečo nové a iné.

Konservatorium Wien Privatuniversität sídli priamo v centre nádhernej Viedne blízko Stephanplatz. Budova, ktorá slúži pre tanečníkov sa nachádza na Braunerstrasse. Pre tanečníkov sú tu vyhradené dve poschodia, z toho jedno slúži pre študentov pedagogiky súčasného tanca a na ďalšom poschodí prebieha vyučovanie pre študentov tanečnej interpretácie.

Prístup pracovníkov a pedagógov školy vo Viedni ku mne, ako k študentovi Erasmu bol mimoriadne ústretový. Poskytovali mi slobodu vo výbere predmetov, boli ku mne veľmi otvorení, priateľskí a vo všetkom nápomocní. Mala som možnosť vybrať si z pomedzi rôznych predmetov, ja som si vybrala choreografiu, repertoár, rytmiku, ranný tréning, ktorý prebiehal takmer každý deň formou zahrievacích cvičení, kondičných cvičení a vyústil až do krátkych technických fráz. Ďalej som si vybrala tanečné techniky – bol to súhrnný názov pre súčasný tanec, nebola to vždy nejaká špecifická technika ako u nás. Tieto som absolvovala s rôznymi ročníkmi ako aj so študentmi tanečnej interpretácie. Každú tanečnú techniku vyučoval iný pedagóg, takže pri každej som sa stretla s iným prístupom k súčasnému tancu. Niektoré z týchto techník boli akoby splynutím moderného tanca so súčasným. Ako napríklad technika M. Cunninghama alebo Rosalie Chladek, ktoré sa v istých fázach tréningu prelínali s tancom súčasným.

wien2

Praktické a teoretické prednášky som absolvovala so študentmi pedagogiky súčasného tanca – Zeitgenossische Tanzpädagogik, ako aj so študentmi, ktorí študovali tanečnú interpretáciu  – Buhnentanz. Mala som možnosť pozorovať rozdielne nároky kladené na študentov dvoch rozdielnych študijných zameraní, čo sa týka techniky tanca. Z môjho pohľadu boli na študentov pedagogiky kladené nižšie výkonnostné nároky (čo sa týka náročnosti techniky), ale oproti tomu, budúci pedagógovia súčasného tanca v tejto škole museli byť zrelí nie len na tvorbu tréningov, ale súčasne sa na nich kládli vysoké nároky z pohľadu tvorby choreografií a krátkych predstavení. Pri umeleckej tvorbe tanečného diela  už v študijnom procese veľmi veľa pracujú s hovoreným slovom, hudbou, vizuálnym umením a s prirodzeným pohybom. To je oblasť, s ktorou som dovtedy mala menej skúseností. Z počiatku, musím sa priznať, som s tým mala až problém. Moje vtedajšie umelecké skúsenosti boli vyjadrovať všetko tanečnejším alebo technickejším spôsobom. Ich pohybový materiál pre umeleckú tvorbu vychádzal viac z prirodzených pohybov, z ich vnútra a samozrejme z hlavnej kompozičnej myšlienky. Hoci dovtedy som uprednostňovala  iný druh tvorby, bola to pre mňa obrovská skúsenosť.

Skutočnosťou je preto fakt, že na Konservatorium Wien Privatuniversitat,  sa prijímajú študenti vyššieho študijného veku. Mňa zaradili do tretieho ročníka- tak ako som na svojej materskej škole, ale moji spolužiaci mali 26, 27 rokov a niektorí aj viac. Ako som už spomínala, museli byť zdatní viac mentálne a psychicky ako technicky a umelecky rozhľadení.

Mala som príležitosť pracovať s výbornými pedagógmi ako Nikolaus Selimov, Beata Bauder, Virginie Royl – Nigl, Christina Medina, Martina Haager a v neposlednom rade Elena Luptak, pôvodom zo Slovenska, ktorá mi bola veľkou oporou.

Počas môjho pobytu prebiehala na škole aj univerzitná súťaž – Fidelio – do ktorej sa mohli zapojiť všetci študenti školy, nie len tanečníci. Bolo zaujímavé vidieť projekty, v ktorých účinkovali herci, hudobníci i tanečníci spoločne. Každý mal pri procese tvorby svoju úlohu a tým mohol vzniknúť komplexný celok. Z tohto by sme si mohli na našej škole zobrať príklad, pretože v dnešnej dobe sa dá vytvoriť kvalitné tanečné predstavenie len za spolupráce umelcov z viacerých odvetví a je dôležité, aby sa študenti tejto spolupráci naučili už počas štúdia.

Počas pobytu vo Viedni som získala dôležité skúsenosti a zároveň som si kládla otázky, čomu sa chcem v mojej budúcnosti v tanečnom umení naozaj venovať. Chcela by som zdôrazniť, že sa mi mimoriadne páčil profesionálny a zanietení prístup tak študentov ako i pedagógov k príprave záverečného predstavenia – Konsidance – ktoré sa konalo v školskom divadle a do ktorého som sa zapojila aj ja. Školské divadlo sídli v jednej z budov školy na Johannesgasse. Predstavenie trvalo dve hodiny a podieľali sa na ňom študenti i pedagógovia školy. Každý bol osobne zainteresovaný, intenzívny nácvik prebiehal dva týždne pred predstavením a týždeň pred predstavením prebiehali generálky, verejná generálka a premiéra a jedno opakované predstavenie, ktoré bolo súčasne aj derniérou. Pred každou „zbiehačkou“, ako aj pred každým predstavením sa konali tréningy priamo na javisku, čo považujem za naozaj veľmi dôležitú psycho-fyzickú prípravu pre adekvátny výkon tanečníka. Pri príprave predstavenia som si uvedomila, že ubehol presne rok, keď som ako divák videla záverečné predstavenie.  Užívala som si skutočnosť, že teraz som sa ho mohla zúčastniť v pozícii tanečníka a študenta školy.  Bol to pre mňa nesmierne radostný, ale súčasne aj zvláštny pocit, kedy človek začne premýšľať, ako ten čas rýchlo ide a ak človek chce niečo dosiahnuť, musí za tým ísť a plniť si tak svoje sny.

Ako som v úvode spomínala pobyt Erasmus som realizovala v letnom semestri tretieho ročníka, v období ukončovania bakalárskeho štúdia. Dnes môžem skonštatovať, že som si vybrala celkom šťastný termín, hoci boli okamžiky, kedy som mala pocit, že povinností je priveľa. Nakoniec som si overila, že čím viac povinností človek má, tým viac vie stihnúť a zvládnuť. Cítim sa pripravenejšia a odolnejšia na záťaž, získala som nadhľad. Dalo sa to absolvovať vďaka krátkej vzdialenosti medzi Bratislavou a Viedňou a zvládla som aj štátnice. Študenti, ktorí majú záujem v budúcnosti vycestovať za štúdiom do vzdialenejšieho zahraničia, by mali absolvovať takýto pobyt radšej v druhom, alebo štvrtom ročníku štúdia. Nemôžem nespomenúť, že študenti na výmennom pobyte Erasmus musia robiť skúšky aj na domácej škole, čo vôbec nie je jednoduché si zorganizovať.

Najdôležitejšou skúsenosťou pre študenta okrem nadobudnutia nových skúseností a vedomostí je komunikácia v cudzom jazyku. Vyučovacie hodiny prebiehali v nemeckom i anglickom jazyku, ja som komunikovala najmä anglicky, ale sem tam sa mi podarilo niečo aj po nemecky J. Spoznávanie novej kultúry, mentality a životného štýlu ľudí hostiteľskej krajiny sa bez pochyby premieta do systému školy a do samostatného prístupu k výučbe. Nemenej dôležité je uvedomiť si, prečo sa študent na program Erasmus hlási. Je reprezentantom svojej školy v zahraničí, čo znamená, že robí reklamu „alma mater“ a budúcim záujemcom. Mnohí študenti z rakúskej školy sa ma pýtali a zaujímali sa o dianie a štúdium na našej VŠMU, čo nás všetkých môže tešiť.

Samozrejme našla som si tu mnoho priateľov s ktorými som ostala v kontakte a ktorí nás poctili svojou návštevou v septembri toho roka v rámci festivalu Bratislava v pohybe, z čoho som sa veľmi tešila. Mnohí z nich sú inej národnosti ako rakúskej, napríklad nemeckej, poľskej, egyptskej, indonézskej, čínskej … atď. Aj napriek tejto zmesi kultúr na mňa všetci v škole pôsobili ako jedna veľká rodina, čo mimoriadne oceňujem. Práve pre tento pocit som sa tu mohla nachvíľu aj ja cítiť ako časť ich rodiny, za čo im ďakujem.

Všetkým študentom by som odporučila aspoň jeden semester študovať v zahraničí, nie len pre ich profesionálny rast, ale aj pre osobnostný rozvoj. Je to typ štúdia, ktorý posúva človeka ďalej.

Nedávne príspevky

Nedávne komentáre

    Značky

    Buď prvý čo to komentoval

      Pridaj komentár

      Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *