So far so good in Porto!

Je krásny slnečný deň, v ušiach mi znie hudba a ja si vykračujem ulicou. Mám pocit, akoby sa trochu vznášam, nemusím sa nikam ponáhľať. Jarný vzduch, ranný ruch, všetko a všetci sú fresh, je krásny deň. A možno je to len moje vnímanie sveta, ako obvykle, som vo svojej pozitívnej nálade, plná energie vrhnúť sa naplno do dňa a vyťažiť z neho čo najviac.

No ale poďme pekne postupne, nech to má nejakú logiku.  Asi vás zaujíma, ako sa mám, ako sa mi zatiaľ darí, aké je mesto a ľudia. V momente, kedy píšem tento článok, ubehli tri týždne od môjho príchodu do Porta. Ešte mám pred sebou minimálne päť mesiacov. Dni sa striedajú extrémne rýchlo. Ja ani neviem, čo celý čas robím, ale vždy prídem „domov“ neskoro večer unavená. Som zaneprázdnená kurzom, mestom, novým prostredím, ľuďmi. Nestíham ani variť! Nie, že by som doma stíhala..ale robím, čo je v mojich silách. Spolubývajúca si zatiaľ pochvaľuje, ale neviem, či jej to mám veriť, možno je len hladná. 🙂

Prvé dni boli pre mňa kľúčové. Prišla som neskoro v noci. V hosteli, kde som pár dni, asi 10, bývala a pracovala, ma privítali priateľské dievčatá z Chorvátska. Vyspala som sa a na druhý deň som hneď začala pracovať. So všetkými som sa veľmi rýchlo spriatelila. Okrem mňa tam pracovalo ešte pár dobrovoľníkov, všetko zaujímaví, mladí a scestovaní ľudia. Zvykli sme spolu večerať, dokonca aj s hosťami, ktorí ostali s nami namiesto toho, aby išli večer do mesta. Jednoducho sme vytvorili takú pohodovú atmosféru, že sa nikomu nechcelo spoznávať Porto.  Vždy sme mali tematický večer, pizza night, pancake night, pasta night…atď. Šéfkuchár bola Belen z Argentíny a takto nás všetkých združovala, bolo to veľmi milé, rodinné. Keďže to bol hostel, stretla som každý deň veľa nových zaujímavých ľudí. Každý mal iný životný príbeh, okolnosti. Je to zaujímavé, učiť sa zo života druhých ľudí a tým si hľadať svoju vlastnú cestu, ktorou sa chce človek uberať. Za tých pár dní v hosteli som si naozaj vytvorila vzťahy, ktoré viem, že pretrvajú. Ale nadišiel čas ísť, inak by som pribrala! Lebo to sa nedalo..to neboli večere, ale hostiny. 🙂 Bola to rýchla, ale veľmi intenzívna a milá skúsenosť.

  (with the girls from the hostel-from the left Andriana – Croatia, Belen – Argentina and Marta – Poland)

Odkedy verím že všetko, čo sa deje, má svoj dôvod, myslím, že aj toto je jedno z tých „náhodných“ milých stretnutí. V hosteli som sa zoznámila s Madli, s dievčaťom z Estónska, ktorá sa ubytovala na pár dní. Po krátkom rozhovore sme zistili, že budeme navštevovať rovnaký kurz. Takže pekne hneď v pondelok ráno sme spolu išli na kurz. Bolo to veľmi milé a aj vtipné zároveň. Cítila som sa, ako keby idem do prvej triedy na základnej škole. Tieto nové začiatky! 🙂 Keďže môj vzťah s Madli sa preĺbil, rozhodli sme sa nájsť si spoločné ubytovanie. 🙂  Keby som sama, tak asi ostanem v hosteli dlhšie, ale toto stretnutie to urýchlilo. Práca mi nevadila, práve naopak, celkom ma to bavilo, keď mi niekto zavolal a robil rezerváciu v portugalčine, bolo to zaujímavé. Skôr som cítila, že nemám na nič čas a na to som sem predsa neprišla. Zo stresu do stresu.  Išla som na kurz, potom hneď do práce, nič medzitým. Dni utekali a bolo to aj únavné. Pol roka ujde veľmi rýchlo a ja sa chcem sústrediť naozaj na tanec, vlastný rozvoj, angličtinu…a na slnečné počasie! No proste som zvolila egoisticky prístup a celkom sa mi to páči. 🙂 A vyzerá, že sa mi možno podarí aj pravidelné učenie, ale o tom, až keď sa podarí. V hosteli som hlavne nemala priestor pre seba, žila som pár dní v kufri. Nie som rozmaznaná, ale neprišla som na dva týždne, ale na 6 mesiacov. Teraz bývame s Madli v dome, máme veľkú peknú izbu, ako paničky! Môžeme v nej aj tancovať. Naozaj sme mali šťastie. Opäť raz!

 (selfie with Madli)

Mesto je úžasné, plné inšpirácie. A verím, že bude ešte viac, keď bude naozaj pekné a teplé počasie. Absolútne vhodné na večeri pri rieke, prechádzky uličkami Porta, nasávanie pohodovej atmosféry a energie,  filozoficko – umelecké debaty o nesmrteľnosti chrústa, neviem sa dočkať. 🙂 Postupne som sa tu udomácnila a už sa cítim komfortnejšie. Vždy kráčam nejakou novou ulicou, niekedy omylom a niekedy naschvál. Takmer všade môžem prísť pešo. I keď niekedy to trvá, ale spoľahnúť sa na autobusy nie je veľmi múdre, najmä cez víkend. Aj dnes ráno som bola v dobrej nálade, takže som si dala pre warm up a išla som pešo na kurz. Trvalo mi to asi 45 minúť, celkom ma to dobilo energiou a potom večer zabilo do postele. 🙂

Našla som si svoju obľúbenú kaviareň, kde si môžem vychutnať pôžitok z kávy a príjemného prostredia. To je pre mňa top! Mať „svoje“ miesto v meste. Každého, kto ma príde navštíviť, sem vezmem na koláčik a kávičku. 🙂 Aj teraz v tomto momente tu sedím. Pravda je, že som nenašla veľmi útulné miesta a kaviarne, len túto jednu. Všade inde to na mňa pôsobí neosobne, alebo príliš jedálensky. Samozrejme, hovorím o kaviarňach. Bary sú iná záležitosť. Ale o nočnom živote zase v ďalšom príspevku. Dovtedy nazbieram viac zážitkov. 🙂

No a už sa dostanem aj ku kurzu konečne. Som veľmi spokojná. V podstate to spĺňa moje očakávania. Respektíve som nemala žiadne špeciálne očakávania, som veľmi otvorená všetkým novým informáciám a skúsenostiam, ktoré sa mi dostávajú. Momentálne začal štrtý týždeň a ja si to naozaj užívam. Prvé dva týždne sme mali Flying Low s Christinou Planas Leitao, ktorá spolupracovala s Davidom Zambranom niekoľko rokov. Veľmi som si ju obľúbila ako pedagóga, človeka. Jej prístup nás ako skupinu združil, čo bolo na začiatku veľmi dôležité. Každý deň sme najskôr pracovali na technike Flying low, to znamená premeniť sa na maslo a roztrieť sa po podlahe, pre vizuálnu predstavu tých, ktorý nemáte skúsenosti zo súčasným tancom. Takže ide najmä o kvalitu práce – telo verzus podlaha, logické, jasné a plynulé prepojenie tela s postupne vzrastajúcou intenzitou rýchlosti pohybu. Veľmi výživný tréning. Využívali sme tiež veľa prácu s partnerom cez dotyk, aby sme mohli viac precítiť a vnímať kvalitu pohybu, jeho správne vykonanie. Druhú časť sme venovali kompozícii, kedy sme pracovali na rôznych zadaniach v skupinách, alebo aj jednotlivo cez improvizáciu. Postupne sa v skupine navzájom spoznávame, ale zatiaľ môžem povedať, že sme sa zišli zaujímavá a dobrá partia ľudí. Verím, že nám to vydrží. Okrem zástupcov z Portugalska máme aj členov z Talianska, Estónska, Belgicka, z Uruguaiu a z USA.

  

Minulý týždeň bol tzv. research týždeň, kedy sme okrem tréningov pracovali aj na svojich vlastných kompozíciách. Doobeda sme mali hodinu súčasného tanca s Lilianou Garcia. Bol to veľmi fyzický a dynamický tréning, čo mi veľmi vyhovovalo. Potom dramaturgiu s Nuno M. Cardoso, umelecký riaditeľ národného divadla v Porte. Veľmi charizmatický pán, ktorý má bohaté skúsenosti a vie ich pretaviť do hodiny. Takže naozaj máme čo robiť, je to intenzívne a bude ešte viac. A aby som sa náhodou nenudila, cez víkend som išla ešte na workshopy v rámci  „carnival“ osláv. Podobná udalosť, ako u nás fašiangy, ale tu to berú naozaj vážne. U nás sa to trochu vytráca. Asi by som mala aspoň šišky napiecť. 🙂

A samozrejme, že mi všetci chýbajú, ale keďže viem, že to je len na istý čas, tak je to jednoduchšie. A ani nemám kedy myslieť na sentimenty. 🙂

Ale veľmi sa teším na slovenské hory, neviem prečo mám tento týždeň taký pocit. Turistika, rodina, kamaráti, horalka!! Teším sa! 🙂

Move-you by me!

Nedávne príspevky

Nedávne komentáre

    Značky

    Buď prvý čo to komentoval

      Pridaj komentár

      Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *