So Far So Good In Porto #volume3#

Konečne som sa opäť po dlhom čase dostala k písaniu.  Na začiatku som si myslela, že budem písať každé dva týždne a teraz som rada, keď sa k tomu dostanem raz do mesiaca. Smejem sa sama na sebe. Človek má vždy nejaké predstavy, očakávania aj obavy, ako to bude všetko prebiehať a realita je nakoniec úplne iná. Bála som sa, že nebudem vedieť, čo mám robiť s toľkým časom pre seba, ale myslím, že to zvládam celkom dobre.  Posledný mesiac bol veľmi intenzívny, ale veď o tom to je. Neprišla som sem na dovolenku. Aj keď to niekedy na fotkách na mojom instagrame tak môže vyzerať. Len pláž a relax. 🙂 Ale to sú jediné momenty, kedy stíham niečo fotiť. Na začiatku som mala veľa plánov. Chcela som fotiť, robiť videá, všetko dokumentovať, lebo to ma baví. Ale pravda je, že sa na to vôbec nesústredím. Chcela by som zachytiť veľa situácií, či videá z hodín, alebo zo života mesta..ale všetko sa deje tak rýchlo, všetko je tak prirodzené a neopakovateľné, že by som musela mať go pro kameru na čele. Žijem prítomnosťou, každý deň mi ponúka niečo iné a ja veľmi nehovorím nie. Je to celkom oslobodzujúce.  Zo všetkých momentov a zážitkov budem môcť ešte dlho čerpať, keď sa vrátim späť.

 (s ruksačikom v Porte)   (chill)

Moja dokumentácia nie je jediný môj „fail“ . Je ich viac. Onedlho ma čaká TOEFL test z angličtiny.  Ale môj portugalský životný štýl, „s ruksačikom v Porte“, mi znemožňuje adekvátne sa sústrediť a pripraviť. Mala som ísť asi niekde na sever, kde je zima a prší.. do Švédska, Fínska alebo Dánska, aby som sedela doma na zadku a učila sa. Aj keď si nemyslím, že by to pomohlo. Nová krajina, nové impulzy, ťažko sa sústredí na niečo iné, ale na druhej strane mi to prináša iné cenné skúsenosti. Takže sa upokojím a poviem si, že „s ruksačikom v Porte“ je to okay. Výhovorka typu, no nedá sa predsa všetko naplno! Aj keď..:) no z tohto si asi neberte nikto príklad.

  (náš moment, káva a carrot cake)

Nedávno som mala krízu. Raz to muselo prísť. Začala som sa niekedy trochu nudiť. Alebo skôr už som netrpezlivá, kedy budem môcť opäť pracovať, učiť, byť v divadle, tvoriť a čerpať z nových vedomostí a skúseností. Mám pocit, že potrebujem robiť viac, ako tu robím. Lebo v podstate „nič“ nerobím. Som súčasťou programu, žijem v inej krajine, spoznávam nových ľudí, učím sa nové veci. Som aktívna, ale nie produktívna. A začínam z toho trochu šalieť. Ale veď to je taká moja klasika. Ďalšia časť krízy spočíva v hľadaní svojej vlastnej umeleckej identity. Každý týždeň pracujeme s niekým novým. To znamená iný uhol pohľadu, iný prístup, pohybový systém a to si vyžaduje rýchlo sa zorientovať, spracovať informácie z predošlého týždňa, upratať ich v hlave, v tele a sústrediť sa opäť na niečo iné. Niekedy je náročné, sústavne sa takto prepínať. Samozrejme, vždy sa snažím zobrať si od každého to, čo mi vyhovuje v rámci mojich záujmov. Veľa vecí je experimentálnych, chýba mi niekedy trochu viac tanca a menej analýzy, respektíve by to malo byť v rovnováhe, aspoň pre mňa. Ja som fyzická a potrebujem sa doslova „rozbiť“ a to mi tu niekedy chýba. Potom začnem veľa uvažovať a porovnávať sa s ostatnými, ktorí majú iný background, viac experimentujú, majú veľmi zaujímavé myšlienky a nápady, neviem, odkiaľ to všetko berú. Niekedy sa cítim taká obyčajná.  Potom sa snažím zmeniť svoje vnímanie a tlačím sa do niečoho, čo mi nie je prirodzené. Takže teraz hľadám, čo je pre mňa prirodzené a to by som mala podporiť a nie potlačiť. Prišiel čas prejaviť sa! 🙂

Len tak v skratke zhrniem, čo sa dialo minulý mesiac a mená, s ktorými sme pracovali. Prvé dva týždne sme mali workshop s Davidom Zambranom. Som rada, že som konečne mohla absolvovať jeho hodiny. Vyvinul jedinečný pohybový systém flying low a passing through, ktorý teraz nasledujú a učia sa od neho mnohí tanečníci a rozširujú ho ďalej. Ale čo ma zaujalo ešte viac, je jeho jedinečná osobnosť a charizma. Ľudský, zábavný a hlavne profesionál. S Francescom Svcavettom sme pracovali na release technique, čo je úplne odlišný pohybový systém a filozofia založená na využití čo najmenej svalovej práce, active a inactive body. Učila som sa ako mám byť pokojná, vyrovnaná a kľudná.  Cítim, že rastiem nie len tanečne ale aj osobnostne. Niekedy viac osobnostne. Ono sa to jedno s druhým prirodzene prelína. Počas mesiaca sme pracovali aj na site specific projekte, ktorý vyvrcholil dvoma predstaveniami. Napriek náročnejšiemu procesu, som si to veľmi užila a tešila sa z výsledku. Posledný týždeň sme mali opäť experimentálnejší  s Brunom Listopadom pôsobiacim v Holandsku. Prvý májový týždeň odštartoval fyzickou smršťou, konečne niečo pre mňa. Helder Seabra, pôsobiaci v Belgicku, nás dal konečne do laty, ako sa hovori. Dynamický, pozitívny človek, presne, čo mi vyhovuje. Druhý májový týždeň bol zameraný na coaching našich vlastných prác. Súčasne je tu festival tanca, mohla som si pozrieť zopár naozaj šialených kúskov. Ale ako sa hovorí „matter of taste“. Všetko je inšpirácia. Čo ma naozaj zaujalo bolo predstavenie BiT od francúzskej choreografky Maguy Marin a belgická company Les Ballets C de la B s predstavením Nicht schlafen.

 (D. Zambrano, warming up)

   

  (site specific project)

Tento mesiac bol bohatý aj na návštevy a tým pádom opäť aj na sociálny život. Potom sa čudujem, že nestíham písať. Najskôr ma prišiel pozrieť môj kamarát z detstva Michal na pár dní. Povodila som ho po celom meste, otravovala som ho s fotkami na každom rohu, zničila som nám nohy, trochu sme zhoreli, lebo veď ako inak, to by ani nebol výlet! Potom sme zvolili viac relaxačný prístup. Porto wine pri rieke, porto wine na pláži, porto wine všade. A bolo to fajn. 🙂 Na moje narodeniny mi prišiel darček, dobrá kamarátka Adriana. No a opäť to začalo..zničila som jej nohy, koláčiky, kávičky, porto wine, chill, fun…pane bože, čo tu ja učím týchto ľudí? Párty až do slnečného rána, to už sa dlho nestalo. Doma na Slovensku nikdy nemáme čas, vždy len rýchla káva, ak vôbec. Takže tu sme si to vynahradili.

 

 

Teraz sa trochu „ulievam“. Veď nie je ľahké, všetko to zvládať! 🙂 Sedím momentálne v kaviarni, aby som mohla napísať článok, lebo už trochu meškám. Doteraz som nevynechala ani jeden deň z programu, tak som si povedala, že common, nemôžem byť taká poctivá. Musím sa na chvíľu zamerať na aktivity, ktoré potrebujem urobiť pre seba, ako tento článok a pripraviť sa aspoň trochu na test. Takže sa snažím lepšie si zorganizovať čas. Viem, že poobede učím hodinu, potom skúšame predstavenie, večer idem do divadla, trochu motivacie 🙂 a ďalšie dni budú veľmi podobné. Život v Porte naozaj nie je nuda! A o pár dní sa teším domov na prázdniny! 🙂

Nedávne príspevky

Nedávne komentáre

    Značky

    Buď prvý čo to komentoval

      Pridaj komentár

      Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *