So far so good in Porto #volume2#

Sú to dva mesiace od môjho príchodu do Porta. Predtým som nikdy nerozmýšľala nad tým, kde by som chcela žiť, bývať, pracovať, usadiť sa…a ešte stále to neviem. Ale aj tak mám v pocit, že to bude doma, na Slovensku. Aj keď, v Porte sa mi páči! Ale kde sa mne nepáči, to je otázka.:) Všetky skúsenosti sú prínosné a každá jedna je výnimočná. Ale ja sa vždy vrátim domov. Mám tam všetko, čo potrebujem. Ale človek nikdy nevie. Život je plný prekvapení a zvratov, rada sa nechávam len tak unášať, robím, čo ma baví, robím to naplno a vždy ma to niekam privedie. Napríklad do Portugalska. Úprimne, nikdy som si nemyslela, že budem žiť pol roka v Porte.  Nikdy nepremýšľam nad miestom, ale nad dôvodom.

Cieľ je najdôležitejšia pohnútka. Ja musím vždy nejaký mať, krátkodobý, alebo dlhodobý. Baví ma tá cesta, vzostupy a pády. To je na tom to najkrajšie. Cieľ samotný, v konečnom dôsledku, možno nie je až taký zaujímavý ako jeho dosahovanie. Podľa mňa je to vzrušujúce! A je to proces. Väčšinou progresívny. Získavame nové skúsenosti, ktoré ovplyvňujú naše vízie, plány, priority, hodnoty, menia uhol pohľadu. Niekedy nás to možno aj zmätie, kladieme si rôzne zásadné životné otázky, ako WTF? 🙂 Ale to je v poriadku. To je súčasťou procesu. Života.

A práve tieto otázky a hľadanie odpovedí na ne, nás posúva ďalej.  Ja hľadám svoje odpovede momentálne v Porte. Po dvoch mesiacoch sa môj život turistu zmenil na každodenný život obyvateľa Porta. Zabehla som sa do určitej rutiny. Ale stále viem ešte aj zablúdiť. Príliš veľa uličiek…:) Každý deň idem ráno na kurz a poobede mám čas pre seba, spracovať nové informácie, pripravovať a skúšať predstavenie na záverečný výstup. Vo svojom voľnom čase sa venujem aj vareniu a čítaniu, alebo sa len tak ponevieram po meste plnom inšpirácií. Ale ak nemám dostatočne produktívny deň, som v ťažkých depresiách. 🙂  Preto sa vždy snažím hľadať nové aktivity, ktoré ma nabijú energiou.

Nedávno sme boli s Madli behať, lebo sa nám videlo, že máme málo pohybu. Na druhý deň a asi aj na tretí sme mali trochu problémy stáť na nohách, ale stálo to za to! Ja osobne nemám až tak rada beh, ale v tomto prostredí, popri oceáne s krásnymi plážami.. je to ako z filmu. Očista tela aj mysle! Musím to praktizovať častejšie, kým som tu. Teraz sme si zaobstarali bicykle, tak sa teším na cyklovýlet! Začala som navštevovať aj hodiny Lindy hopu, je to social dance, pochádzajúci z Ameriky z obdobia  20. a 30. rokov minulého storočia. Plánujem v tom pokračovať, je to celkom zábavné a elegantné súčasne a stretnem veľa nových ľudí. Našla som aj skupinku kontaktnej improvizácie. Jednoducho, keď človek chce, tak sa určite nenudí.

  

K mojim obľúbeným miestam pribudla útulná vintage kaviareň Maria Bola s dobrou kávou a ešte lepšími koláčmi. Je presne na opačnom konci ulice tej predošlej kaviarne.  Útočisko, keď chcem čítať knihu, písať nejaké myšlienky, nápady..alebo keď potrebujem wifi. 🙂 Večer zvykneme chodiť  na dobré vinko do nášho obľúbeného „baru na rohu“ . Skutočné meno je Aduela..a ďalej ani neviem. V portugalčine som veľmi nepokročila. Je to príjemné miesto s terasou na ulici, respektíve stoličky a stoly sú na chodníku, ľudia sedia, alebo len tak postávajú vonku. Milujem tú pohodovú stmosféru. A konečne som zažila aj dobrú párty. Takže sociálny život mi naozaj ide. Musím sa ale trochu ukľudniť a prehodnotiť ciele svojho pobytu. Snažím sa opäť zamerať  na svoj profesijný rast viac, ako na socializovanie sa. I keď sa to samozrejme nevylučuje, ale treba nájsť rovnováhu.

 (koláč zjedený, káva vypitá..nestihla som to ani odfotiť)

Čas, ktorý tu mám, často využívam na premýšľanie, cítim sa teraz ako pravý umelec. Doma sa človek nezastaví, nezamyslí, nemá kedy. Tu mám možnosť  byť sama so sebou a so svojimi myšlienkami. Niekedy mám pocit, že je to celé viac o sebapoznaní. Najskôr musíme poznať sami seba, potom vieme jasnejšie formulovať svoje myšlienky, názory. Či už v bežnom živote, alebo v umení. Na kurze veľa riešime pohyb cez rôzne zadania a improvizáciu. To znamená, že vychádzame zo seba a z vlastných skúseností. Čo je esenciálne pre sebarozvoj a hľadanie vlastného pohybového slovníka. Samozrejme sa to strieda s klasickými technickými hodinami súčasného tanca. Za čo som skutočne rada. Lebo niekedy potrebujem vypnúť a hýbať sa  bez toho, aby som rozmýšľala nad významom a príčinou pohybu. Rozmýšľam vtedy fyzicky. Ale vždy je tam nejaký význam, teda aspoň pre mňa.  Vždy je potrebné si niečo v pohybe nájsť, na čom pracujete. Jeden z pedagógov a choreografov, ktorý nás vedú povedal: „Neučte sa choreografiu, riešte situácie.“ Keď je telo naplno a vedome zaangažované do toho, čo robí, je to zaujímavé aj pre oko diváka.

 (vedome zaangažované telo, haha..)

Tvorivý proces, na ktorom tu pracujeme, je pre mňa výzva. Ako sa cez analýzu pohybu, improvizáciu, dopracujeme k výsledku. Všetko toto ovládam, veď som to študovala. Ale ako to dať dokopy tak, aby to malo nejaký zmysel a čitateľnosť pre diváka. To je pre mňa tá výzva.  Choreograf má víziu a snaží sa kreatívnym spôsobom túto myšlienku stelesniť  tak, aby sa jej abstraktná forma, preniesla k divákovi čo najkonkrétnejšie. A prečo toto všetko hovorím? Pretože som sama zvedavá, ako mi tento proces pôjde a ako ma to ovplyvní v mojej tvorbe. Tu v podstate skúšam, ako na to. Mohla som hneď začať aj doma, ale mala som pocit, že potrebujem nakopnúť a nadobudnúť istotu sama v sebe. A samozrejme, že rada cestujem a chcem zažiť nové veci, spoznať nových ľudí. Niet nad skúsenosť v zahraničí. Trochu sa vždy oťukáte a rozšíri to obzory. Spoznáte veľa úžasných a inšpirujúcich ľudí. A to ma na tom najviac baví.

 (happy people)

Posledné týždne sme sa venovali  téme dance for camera a creative voice, čo ma veľmi zaujalo a inšpirovalo. Tak isto aj ľudia, ktorí nás vedú, sú odborníci v danom smere. Len niekedy škoda, že nie je čas sa tomu venovať viac do hĺbky. Ale minimálne v tom môžem pokračovať a rozvíjať sa samostatne ďalej. Práca s hlasom bola naozaj zábavná, ale aj náročná. Je oslobodzujúce používať hlas pri pohybe. A pre mojich študentov hercov, či tanečníkov, by to bolo veľmi prospešné. A mali by sme naozaj fun! Musím sa tomu venovať niekedy hlbšie. Ale toľko vecí chcem stihnúť, že neviem presne, kedy to bude. Minulý týždeň bol „research week“ a na konci prezentácia našich prvých prác. Nabudúce napíšem niečo viac o procese tvorby.

Apríl bude veľmi intenzívny a už sa na to teším! Čaká nas týžden s Davidom Zambranom a jeho flying low a passing through, po ňom hneď Francesco Scavetta a jeho „surprise body“. Cez víkendy budeme pracovať na sight specific project v spolupráci s fakultou architektúry, takže naozaj sa je na čo tešiť. Medzitým samozrejme musíme pracovať na vlastných projektoch. Je toho veľa čo povedať. Ešte som sa nedostala ani k bodu, že máme reality show v našom dome, nabudúce vám predstavím našu veselú zostavičku.  A počasie sa snáď tiež čoskoro zlepší, chcem sa ísť predsa konečne surfovať!

Move-you! 🙂

 

Nedávne príspevky

Nedávne komentáre

    Značky

    Buď prvý čo to komentoval

      Pridaj komentár

      Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *