Dancing in Big Apple (Pobyt vo veľkom jablku)

Vždy ma priťahovali miesta a mestá, kde žije veľa ľudí, je ruch a poskytujú možnosti, príležitosti pre spoznávanie tanečného umenia. Mala som šťastie zažiť to v Londýne, kde som absolvovala hodiny jazzového tanca, súčasného tanca ale aj hip-hopu v London Studio Centre a v Pineapple. Študovala som tiež cez program Erasmus vo Viedni na Konservatorium Wien Privatuniversitat a navštívila som workshopy i u nás na Slovensku ako Labanov ateliér, v Elledanse alebo v Novom priestore a ďalsie.

img_8864New York je jedno z miest, ktoré som túžila nie len spoznať a vidieť, zažiť jeho atmosféru, ale stráviť v ňom istý čas a navštevovať lekcie tanca. NYC bol pre mňa akýmsi cieľom, kam som nešla s pocitom, že musím „dobiť“ tanečný svet, ale s tým, že sa chcem niečo nové naučiť a odniesť si čo najviac obohacujúcich skúseností. (A som rada, že sa mi to podarilo. Teraz musím všetky nadobudnuté informácie, ktoré som dostala spracovať a využiť vo svoj prospech pri výučbe vlastných hodín tanca, alebo pri tvorbe.)

V New Yorku som strávila tri krásne letné mesiace v roku 2013, ktoré boli pre mňa prínosnom či už ako pre tanečníka, pedagóga, ale najmä pre mňa ako človeka.

img_8858Na bratislavskej KTT VŠMU som v tom čase bola študentkou magisterského štúdia v odbore pedagogiky moderného a súčasného tanca, bolo pre mňa teda prirodzené vybrať si program a školu, kde by som mohla praktizovať práve tento smer. Môj prvoradý záujem bol o súčasný tanec a kontaktnú improvizáciu. Rok pred New Yorkom som absolvovala workshop Impulstanz vo Viedni, kde som počula o International Student Open Program, ktorý ponúkajú tanečné školy v NYC.  Vyhľadala som si všetko cez internet a našla som školu, ktorá takýto program poskytuje. Rozhodla som sa pre Peridance, pretože som mala dobré referencie od známych, ktorý už v NYC boli a študovali. Škola Peridance mi poskytovala slobodu voľby. To znamená, že som si tvorila vlastný rozvrh tak, ako mi to vyhovoval a lekcie som si vyberala podľa toho, čo ma zaujímalo. Týždenne som musela absolvovať 11 lekcií z toho som mala povinné tri lekcie klasického tanca a ostatné hodiny som si mohla voliť podľa vlastného záujmu. Absolvovala som prevažnú väčšinu hodín súčasného tanca, občas som zašla na techniku M. Graham, keďže som ju v tom čase vyučovala na konzervatóriu v Nitre a pre zmenu som niekedy uvítala aj uvoľnený „streetový“ štýl, kde som asi ako jediná tancovala v ponožkách.

img_8862Súčasný tanec v USA má viacero podôb. Od komerčnejšej verzie, ktorá v sebe spája viacero techník a štýlov, nazývajú ju contemporary jazz, contemporary lyrical, street jazz až po samostatné contemporary v našom európskom ponímaní. Ja som sa snažila rozumne kombinovať všetky tieto typy tak, aby to malo pre mňa zmysel. Som tanečník, ktorý sa potrebuje aj „vytancovať“ a zároveň pracovať na zdokonaľovaní svojej techniky. No na druhej strane chcem rozvíjať aj svoj vlastný originálny pohybový slovník, ktorý mi práve súčasný tanec prináša. Je to iný pohľad a prístup k pohybu a k telu a zistila som, že potrebujem kombináciu oboch, aby som bola spokojná. Na začiatku som skúšala rôzne lekcie u rôznych pedagógov, nakoniec som si našla také, ktoré mi najviac vyhovovali a ktorých som sa pravidelne zúčastňovala. (Zahrievacie a technické cvičenia boli vždy vystavané, čiže trvalo dlhšie, kým som sa naučila určitý tréning a tanečná fráza bola vždy nová, prípadne sme v nej pokračovali, alebo sme s ňou pracovali kreatívnym spôsobom, záležalo od typu hodiny.)

img_8863Pre mňa osobne boli zaujímaví pedagógovia ako Brice Mousset, pôvodom Francúz, ktorého práca s pohybom ma zaujala asi najviac zo všetkých, striedal techniku súčasného tanca s improvizovaným pohybom a rutina bola vždy založená na zaujímavom pohybovom materiáli. Ďalším pre mňa zaujímavým pedagógom bol Diego Funes pôvodom zo Španielska, ku ktorému som chodila na contemporary lyrical, tam som sa mohla trochu „odviazať“ aj keď kombinácie boli pre mňa technicky náročné, vždy to bolo o emocionálnom prežití  v tanečnom prejave. Vyhovoval mi jeho pohybový materiál, kombinácie sa dostávali do môjho tela veľmi prirodzene, preto som tam rada chodila. Výborné boli aj hodiny techniky M. Graham, ktoré vyučovali lektori z Martha Graham Company. Ďalej by som spomenula ešte pedagógov ako Oliva, Vignoulle, Esperanza…a mnohí ďalší, od ktorých som mohla čerpať nové inšpirácie a podnety, ako učiť. Každý z nich bol svojsky a mal osobitý štýl. Samozrejme navštevovala som aj hodiny iných pedagógov, zažila som množstvo rôznych tréningov, niektoré výborné, ale boli aj také, z ktorých som niekedy odchádzala sklamaná. Zistila som na vlastnej koži, že ani hodiny tanca v NYC nie sú vždy dokonalé. Naozaj musím skonštatovať, že na Slovensku máme výborných tanečníkov, pedagógov a vzdelaných ľudí v oblasti tanca. A ako žijú tanečníci v NYC? Nikde na svete to tanečníci nemajú jednoduché. Stretla som sa s viacerými profesionálnymi tanečníkmi, ktorí okrem iného pracujú v reštauráciách, obchodoch a majú iné zamestnania, aby sa uživili. Je tam veľký boj a silná konkurencia. Človek na to musí mať ostré lakte a veľa šťastia a aj talent samozrejme. Ale tak isto ako aj tu, človek je rozlietaný, život je nestabilný. Preto si ja často hovorím, že som vďačná, že sa dokážem a môžem živiť na Slovensku tancom, teda tým čo mi robí radosť a čo ma napĺňa.

img_8859Okrem lekcií v Peridance som pravidelne navštevovala aj hodiny kontaktnej improvizácie, pretože som sa tejto problematike venovala vo svojej vtedy pripravovanej diplomovej práci Problematika dotyku v kontaktnej improvizácii a možnosti jeho využitia pre tanečníka. Spôsob pohybu, načúvanie, nasledovanie a vedenie partnera v kontaktnej improvizácii ma nadchlo. Je to niečo, čomu by som sa chcela venovať aj ďalej. Hodiny som navštevovala v 100 Grand Dance a v Movement Research. Zúčastňovala som sa aj kontaktných jamov, kde som si našla, môžem povedať kamarátov v pravom zmysle slova, nie len „známych“. Bolo pre mňa zaujímavé učiť sa z kníh, že nejaké kontaktné jamy existujú a teraz som sa stala ich súčasťou. Bol to môj sobotňajší rituál, kde som vymenila niekoľko spotených tričiek. Vždy tam bola vynikajúca atmosféra a hlavne som sa praktizovaním naučila veľa nových informácií. Rada by som spomenula pedagóga Tima O Donella, ktorý ma nesmierne zaujal vedením hodiny kontaktnej improvizácie ako aj svojou charizmou a osobnosťou.

img_8865Čo sa týka financií, všetko som si hradila sama s podporou mojej rodiny. Nerátala som presne, koľko ma pobyt vyšiel, asi to ani nechcem vedieť.  Ale študentské víza nie sú lacná záležitosť, letenka, škola, ubytovanie, strava a život vo všeobecnosti v NYC je veľmi nákladný, no bola to skúsenosť na nezaplatenie.

Čo sa týka mesta NYC, trvalo mi asi mesiac, kým som sa tam udomácnila. Hovorila som si, že tak toto je New York? No dobre. Nebola som taká očarená ako väčšina ľudí. Aj keď New York milujem, jeho atmosféru, rôzne miesta, ktoré som si obľúbila, ale napriek tomu som to brala veľmi triezvo a realisticky. Je iné žiť v takom meste a riešiť otázky každodenného života, ako tam byť len na určitý čas a užívať si každý deň naplno bez akýchkoľvek starostí.  Časom som si začala zvykať aj na tie odpadky na ulici a neustály hluk, ale najmä som spoznala nových inšpiratívnych ľudí, s ktorými som doteraz v kontakte. A to je pre mňa to najdôležitejšie. Je mi jedno kde som, ale akých ľudí mám okolo seba. Voľný čas som trávila výletmi s kamarátmi, spoznávali sme mesto, ľudí, kultúru. Mám na toto obdobie veľmi krásne spomienky a každému by som dopriala zažiť také dobrodružstvo. Cestovanie, spoznávanie nových miest, ľudí a vlastné životné skúsenosti sú neoceniteľným prínosom a preto „move you“ kamaráti a robte, čo vás baví a napĺňa!

Nedávne príspevky

Nedávne komentáre

    Značky

    Buď prvý čo to komentoval

      Pridaj komentár

      Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *